Trestné právo EÚ a jeho vplyv na právny poriadok Slovenskej republiky (online)

Trestné právo EÚ a jeho vplyv na právny poriadok Slovenskej republiky (online)

Dielo obsahuje spracovanie rozsiahlej a rôznorodej problematiky trestného práva Európskej únie a ukazuje, ako právo Európskej únie v čoraz väčšom rozsahu ovplyvňuje slovenské trestné právo. Z recenzie:
„Vedecká monografia autorov Jaroslava Ivora, Libora Klimeka, Jozefa Záhoru  s názvom „Trestné právo Európskej únie a jeho vplyv na právny poriadok Slovenskej republiky“ je na Slovensku prvou publikáciou, ktorá fundovane a komplexne spracováva rozsiahlu a rôznorodú problematiku trestného práva Európskej únie a ukazuje, ako právo Európskej únie v čoraz väčšom rozsahu ovplyvňuje slovenské trestné právo.“

prof. JUDr. Ivan Šimovček, CSc. 

O knihe:

Autori monografie, ktorí pôsobia na Paneurópskej vysokej škole, na základe niekoľko-ročnej výskumnej práce spracovali monografiu, v rámci ktorej si ako hlavný cieľ stanovili analyzovať trestnoprávne ustanovenia práva Európskej únie, resp. Európskych spoločenstiev a ich následný dosah na slovenské trestné právo.

Monografia pozostáva zo štyroch častí, každá časť je členená na samostatné kapitoly.

• V prvej časti autori vymedzujú základné metodologické východiská. Pokúsili sa zadefinovať pojem a systém trestného práva Európskej únie. Venujú sa procesu europeizácie trestného práva a vplyvu prijatia Lisabonskej zmluvy na problematiku trestného práva a fragmentom všeobecnej časti trestného práva hmotného.
  
  
• V druhej časti sa venujú problematike „euro zločinov“ vymedzených predovšetkým v čl. 83 ZFEÚ.
  
  
• Tretia časť sa zaoberá inštitútmi trestného práva procesného. Autori sa venujú základným procesným právam v rámci práva Európskej únie, postaveniu obetí trestných činov, spolupráci v trestných veciach medzi členskými štátmi, najmä európskemu zatýkaciemu rozkazu, príkazu na zaistenie majetku a dôkazu, vzájomnému uznávaniu rozsudkov v trestných veciach, kreovaniu či fungovaniu spoločných vyšetrovacích tímov, resp. iným formám spolupráce v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie.
  
  
• V poslednej časti sú charakterizované orgány koordinujúce policajnú a justičnú spoluprácu v trestných veciach, predovšetkým Eurojust, Siete justičnej spolupráce v trestných veciach, Europol a OLAF.

V rámci uvedených kapitol autori naznačujú perspektívy ďalšieho vývoja v jednotlivých oblastiach a predstavujú úvahy de lege ferenda vo vzťahu k právnemu poriadku Slovenskej republiky.