Štátnozamestnanecké vzťahy - Judikatúra

Štátnozamestnanecké vzťahy - Judikatúra

Zákonodarca považuje úpravu postavenia štátnych zamestnancov za dôležitú oblasť spoločenských vzťahov. I podľa obsahu dôvodovej správy k zákonu o štátnej službe štátni zamestnanci sa v podstatnej miere priamo zúčastňujú na tvorbe a realizácii výkonu štátnej správy, a preto je nevyhnutné, aby právna úprava štátnozamestnaneckých vzťahov predstavovala jednotný, stabilný a funkčný systém. Za nie zanedbateľnú úlohu právnej normy možno považovať i úpravu a zabezpečenie podmienok na riadne vykonávanie štátnej služby štátnymi zamestnancami a vytvorenie priestoru na odborné plnenie úloh orgánov štátnej správy.

Po prvý raz v právnom poriadku Slovenskej republiky sa upravili práva a povinnosti štátu a štátneho zamestnanca vyplývajúce z vykonávania štátnej služby alebo súvisiace s vykonávaním štátnej služby zákonom č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe. V tomto zákone sa premietali právne úpravy problematiky štátnej služby iných, najmä európskych krajín. Následne sa ukázala potreba riešenia niektorých problémov týkajúcich sa nejasností v právnej úprave zákona o štátnej službe, vychádzajúc i z podaní samotných štátnych zamestnancov, poznatkov z rozhodovacej činnosti súdnej moci, a tak vstúpil do platnosti zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

V súčasnosti sú štátnozamestnanecké vzťahy upravené zákonom č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Touto právnou normou sú upravené právne vzťahy fyzických osôb vykonávajúcich štátnu službu v štátnozamestnaneckom pomere k štátu. Okrem zákona o štátnej službe sa na štátnozamestnanecké vzťahy ponechala delegovane i pôsobnosť Zákonníka práce.

Rovnako ako pri Zákonníku práce a pracovnoprávnych vzťahoch aj pri štátnozamestnaneckých vzťahoch spory medzi služobným úradom a štátnym zamestnancom o nároky vyplývajúce zo štátnozamestnaneckých vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy. Zároveň na ochranu princípov štátnej služby sa zákonom o štátnej službe zriadil nezávislý koordinačný a monitorovací orgán, ktorým je Rada pre štátnu službu, ktorá zároveň dohliada nad dodržiavaním etického kódexu štátneho zamestnanca.

Za dvadsať rokov rozhodovacej činnosti súdov v oblasti problematiky štátnozamestnaneckých vzťahov sa vyhotovilo množstvo súdnych rozhodnutí, ktorými súdy Slovenskej republiky podali právny výklad normy upravujúcej štátnozamestnanecké vzťahy, zisťovali zmysel a cieľ tejto právnej normy, ktorý by táto norma mala plniť a ktorý plní, s cieľom jej správneho praktického používania.

Doposiaľ nie sú v žiadnej publikácii ucelene sústredené a zhromaždené rozhodnutia súdov sporovej agendy týkajúcej sa štátnozamestnaneckých vzťahov, pričom je viac než isté, že by takáto publikácia o judikatúre súdov Slovenskej republiky bola nápomocná mnohým štátnym i neštátnym inštitúciám pri predchádzaní sporov, či riešení sporov pri výkone štátnej služby.

O autorke

JUDr. Monika Kiklicová

Právnickú fakultu absolvovala na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Od jej absolvovania sa venuje problematike pracovného práva, kolektívneho vyjednávania a v poslednom čase i ochrane osobných údajov, najmä v oblasti pracovnoprávnych vzťahov.

Počas celého svojho profesionálneho pôsobenia pracuje v štátnej správe a v štátnych inštitúciách ako právnička a personalistka.

Publikuje v mnohých odborných časopisoch, venuje sa témam, ktoré sa týkajú najmä pracovného práva (pracovný pomer, skončenie pracovného pomeru, práva a povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru), rodinného práva a v neposlednom rade i občianskeho práva.